Jan Verešpej: Aj keď pracujete na diaľku, medziľudský kontakt je dôležitý

apr 3, 2025 9 min čítanie

Honza do Sloneek nastúpil relatívne nedávno. Hneď ale získal zásadnú pozíciu – stal sa CTO a riadi teda samotný vývoj aplikácie. So softvérovým vývojom má bohaté skúsenosti. Pracoval pre firmu v Oxforde ako Tech lead, programovaniu sa ale venuje v podstate od školských rokov. Celý život pracuje aspoň časť roka remote. Čo hovorí o práci na diaľku? A prečo nešiel študovať jadrovú fyziku? I to sa dozviete v našom rozhovore.

Začneme tým, čo máš konkrétne v Sloneek na starosti.

Ja mám na starosti hlavne procesy v developmente, celý development team vrátane hiringu, škálovanie úloh, neustále zlepšovanie a vývoj aplikácie.

Celý proces je ale nastavený tak, že najprv vykonávame prieskumy medzi zákazníkmi. Ten vedú produktáci, ktorí zároveň vymýšľajú, ako odstrániť konkrétny problém, alebo nájsť nejaké najlepšie možné riešenie. A v podstate, keď oni končia, my začíname. Nejde ale presne povedať, kedy končí práca produktového tímu a kedy začína naša. Je tam veľký presah.

Kto teda nastavuje priority, čo sa aktuálne na aplikácii bude robiť?

Na tom spolupracujeme spoločne s Filipom (pozn. CEO Sloneek). Rozhodujeme sa na základe dát, ktoré máme, či už sú to produktové dáta, dáta z revenue tímu alebo developmentu. Väčšinou sa na rozhodnutí podieľa celé vedenie, ale konečné slovo a zodpovednosť, ako sa bude aplikácia vyvíjať, má Filip.

A jak jsi se vôbec dostal k svojmu oboru?

K počítačom ma to ťahalo vždy. Štandardne sme sa s kamarátmi hrávali rôzne hry. Veľkú časť detstva som strávil hrou na počítači a miniprogramovaním a tak. Samozrejme, mama mi stále hovorila, čo zo mňa bude, keď sedím stále za počítačom. 😊

Na gymnáziu navyše bolo veľa matematiky, informatiky, fyziky a keď som sa na konci štúdia rozmýšľal nad tým, čo ďalej, mal som dve oblasti, ktoré ma zaujímali. Ako prvé ma veľmi fascinovala jadrová fyzika a potom práve informatika. A nakoniec vyhrala pragmatičnosť – teda informatika. Je to obor, ktorý ide brutálne dopredu, a navyše v tej dobe sa naň šlo dostať skoro všade bez prihlášok. V podstate to teda bola jednoduchá voľba. Vybral som si informatiku v Bratislave, pretože vtedy to bola proste najlepšia škola na Slovensku.

A aká bola tvoja cesta do Sloneek?

Niekedy v zime na začiatku roku 2023 som sa prvýkrát stretol s Filipom. Vyšli sme si na jedlo s našimi manželkami, moja už vtedy v Sloneek pracovala. Vtedy sme pobývali vo Veľkej Británii, kde som pracoval pre jednu firmu v Oxforde. Ale dali sme sa s Filipom do reči o práci a technológiach, o tom, čo aktuálne riešime a na čom pracujeme.

A počas debaty vznikol nápad, že by som mohol Sloneek s nejakými vecami pomôcť, minimálne na konzultačnej úrovni. A tak to vlastne začalo. Najprv to bolo len pár hodín týždenne, postupne hodiny rástli, až z toho bol taký part-time. A potom, čo Sloneek získal investíciu, a tým pádom aj rozpočet na rozšírenie tímu, som prešiel na plný úväzok.

Takže si sa do Sloneek dostal vďaka svojej žene?

Áno, presne tak.

Spomenul si, že si pracoval vo Veľkej Británii. Ako dlho si tam pracoval?

Asi dva a pol roka. Časť tej doby sme žili priamo v Británii v Oxforde, časť doby sme boli na Slovensku.

Takže máš bohaté skúsenosti s prácou na diaľku. Pracuješ remote celý profesijný život?

Vlastne áno. Moja prvá práca bola pre firmu, ktorá vyrábala mobilné aplikácie. Ja som mal hlavne na starosti back-end. Vtedy som tam nastúpil ako študent tretieho ročníka. A aj keď sa v tej dobe nejaká práca z domu ešte vôbec neřešila, my sme si už vtedy každý robil tú svoju prácu, odkiaľ sme chceli. Měli jsme kancelárie v Bratislave, kde sme sa, keď sme mali chuť, stretli. Ale už vtedy som cestoval, takže som využíval hybridné formy práce.

Potom som pracoval so rovnakou skupinou ľudí v novej firme, ktorá sa transformovala z tej pôvodnej, v podstate do doby, kým neprišiel remote a my sme si povedali, že to je presne to, čo už dávno robíme, akurát teraz to dostalo meno. 😊

Takže áno, v podstate po celý čas takto fungujem.

A aké to je?

Niekedy fajn, niekedy toľko nie, ale keď si to človek nastaví tak, že sa dokáže s ostatnými ľuďmi raz za čas vidieť, tak to je za mňa super. Človek potom má výhodu, že nemusí byť viazaný na nejaké mesto, ale zároveň si udržiava kontakt s ľuďmi, ktorý je podľa mňa strašne dôležitý.

Aby tím fungoval dobre, ľudia nemôžu byť len nejaké ikonky na Slacku. Potrebujem vedieť, že mám možno podobné problémy ako kolega, že dneska nemám len ja zlý deň, že riešime podobné starosti doma, narodili sa nám deti a tak ďalej. A toto bez osobných stretnutí nejde.

A práve toto podľa mňa robí tímy o mnoho funkčnejšie než len to, že si zavoláme online, skončíme meeting a nevieme o sebe nič. Vlastne si neviem predstaviť, že by som pracoval pre nejakú americkú firmu, kde je kolektív anonymný.

Sú ľudia, ktorí berú prácu ako prácu a jednoducho si odpracujú svojich 8 hodín, zavrú notebook a idú sa venovať koníčkom, cyklistike, deťom, rodine a tak ďalej. Jednoducho práca je pre nich len práca – nejaké nevyhnutné zlo, možnosť, ako si zarobiť peniaze.

A to nie je môj prípad. Pre mňa je dôležité pracovať s ľuďmi, s ktorými sa môžem občas stretnúť a byť napojený na konkrétny tím a lokalitu. Teraz síce nie som v Európe, ale viem, že keď sa tam vrátim, čaká ma teambuilding a o mesiac na to sa znova stretneme na development day s celým mojím tímom.

Takže podľa mňa pracovať remote je super, ale je dôležité zostať v kontakte. A aj keď tím Sloneek je rozdelený medzi Slovensko a Česko, dnešný svet umožňuje sa počas pár hodín presunúť, kam potrebujeme. Aj keď som vtedy pracoval v Oxforde a býval v Bratislave, pravidelne som tam lietal, aby som sa s kolegami mohol stretnúť.

Takže keby si mal niekomu dať nejaké tipy, ako zvládať prácu remote, čo by to teda okrem toho, že je dobré sa občas vidieť s firmou a udržiavať medziľudský kontakt s kolegami, malo byť?

No a potom je extrémne dôležité si v remote režime nastaviť svoje pracovné prostredie. Ja osobne potrebujem mať svoju pracovňu, kde sa môžem zavrieť a sústrediť na prácu. A až keď skončím, presúvam sa do obývačky a spoločných priestorov, ktoré napríklad tu na Bali máme.

Aktuálne pracuješ s ďalšími kolegami z Ázie. Máte čas aj na spoznávanie okolia?

Momentálne sme na Bali. Ostrov už máme celý prešli (boli sme tu už minulý rok), a tým pádom ani žiadne veľké výlety nebudú. Samozrejme víkendy tráviť aktívne, ale pre mňa to tu je o tom, že si človek oddýchne od každodenných povinností a starostí. Život tu je veľmi jednoduchý.

Človek tu nemusí prať, nemusí žehliť, nemusí upratovať a ani nakupovať… To sú častokrát také tie nevyhnutné zlá, ktoré človek v bežnom živote neustále rieši.

Keď sme na Slovensku, riešime, či máme víkend pre seba, alebo je potrebné navariť, ísť na nákup, poupratovať, vyprať a urobiť ďalšie domáce práce. Alebo či pôjdeme na výlet a tieto veci urobíme v týždni.

Toto dilema poznám. A tieto služby máte na Bali v rámci ubytovania?

Nie je to nutne v rámci ubytovania. Prednedávnom som odniesol tašku s piatimi kilami prádla a do 24 hodín mal všetko vypreté, poskladané a roztriedené, a to všetko za tri eurá.

A čo sa týka nákupu alebo jedla?

Nákupy neriešime, väčšinou si jedlo objednáme alebo ideme niekam najesť. Miestne ceny to jednoducho umožňujú. Občas si len kúpime čerstvé ovocie. Tráviť tu zimné mesiace, ak teda nemáte školou povinné deti, rozhodne odporúčam.

No a čo robíš vo svojom voľnom čase? Teda okrem cestovania.

V poslednej dobe sa snažím hýbať a trochu sa o seba starať, predsa len po tej tridsiatke to ide s telom trochu z kopca, ak sa mu človek nevenuje :D.

Skúšal som behať, ale teraz sa sústredím hlavne na silový tréning. I preto, že mnoho štúdií dokazuje, že zhruba do 30-35 rokov je ešte pomerne jednoduché si vybudovať svalovú hmotu. Potom už je človek v stave, že si ju skôr udržuje.

Veľa času mi zabere cestovanie. Občas si tiež rád prečítam nejakú knihu. No a keď sme v Bratislave, radi zájdeme s manželkou do mesta na nejakú dobrú kávu, croissant. Som taký trošku kaviarenský povaleč.

Rád tiež sledujem Formulu 1 a futbal. Som fanúšik Liverpoolu.

Hovoríš dobrá káva, croissant… ako je to na Bali? Majú tam dobrú kávu, alebo už sa tešíš na tú v Bratislave?

Na Bali je väčší problém nájsť nejakú lokálnu reštauráciu a indonézske jedlo, než si zájsť do talianskej alebo japonskej reštaurácie. Sú tu rôzne kaviarne, bistrá, reštaurácie s jedlom zo všetkých kútov sveta. Človek má teda pomerne veľa možností na pomerne malom priestore. Hlavne my sme v oblasti, ktorá je vyslovene vybudovaná pre digitálnych nomádov, expatov, proste ľudí, ako sme my, ktorí chcú občas pracovať na diaľku.

Indonézia na to má rôzne typy víz, od niekoľkomesačných po niekoľkoročné, a dost tento systém podporuje, pretože prináša do krajiny veľa peňazí.

Ak človek na Bali hľadá nejaké zážitky a chce spoznať miestnu kultúru, odporúčam zavítať skôr na iný indonézsky ostrov alebo sa vydať aspoň do vnútrozemia Bali, ktoré si ešte zachováva náboženské tradície, spiritualitu a tradičné zvyky. Inak väčšina Bali už je globalizovaná.