Má multitasking zmysel?

nov 22, 2024 5 min čítanie

Multitasking. Slovo, ktoré nasleduje všade tam, kde sa niečo deje rýchlo, intenzívne as očakávaním výsledkov – od hektického pracovného dňa až po žonglovanie domácich povinností. Ale čo to je multitasking naozaj? A má tento „žonglérsky“ prístup v práci i živote naozaj zmysel? Poďme sa na to pozrieť.

Čo je multitasking?

Jednoducho povedané, multitasking znamená snahu zvládať viac úloh naraz. V práci to môže byť odpovedanie na e-maily, riešenie úloh a účasť na meetingu – všetko naraz. Ľudský multitasking ale nefunguje tak, ako si možno myslíme. Na rozdiel od počítača, ktorý zvláda preemptívny multitasking (teda prepínanie medzi procesmi tak rýchlo, že to pôsobí simultánne), náš mozog zvládne naozaj len jednu vec naraz. Čo sa deje, keď sa snažíme robiť viac vecí naraz? Prepíname. A každé to prepnutie nás stojí čas a energiu.

Multitasking ako požiadavka: Je to naozaj potrebné?

Schopnosť multitaskingu sa často objavuje ako požiadavka v pracovných inzerátoch. Firmy hľadajú zamestnancov, ktorí zvládnu „viac vecí naraz“, a mnohí uchádzači to vnímajú ako príležitosť ukázať svoje „superschopnosti“ a navyše sa chvália vo svojich životopisoch alebo na pohovoroch, pretože pôsobia dynamicky a moderne. Skutočnosť je však iná. Výskumy ukazujú, že multitasking v skutočnosti znižuje produktivitu, zvyšuje chybovosť a preťažuje mozog. Možno je čas prehodnotiť, či sa jedná o superschopnosť, alebo skôr o cestu k vyčerpaniu. 🚀

Multitasking v práci: Mýtus produktivity

Keď v práci multitaskujeme, môže to na prvý pohľad vyzerať skvele – vybavujeme hovory, píšeme reporty a odpovedáme na e-maily. Ale pod povrchom sa skrýva problém: mozog nie je stavaný na rýchle prepínanie medzi činnosťami. Každé prepnutie si žiada mentálne „naštartovanie“ – tzv. cognitive switching penalty. Čím častejšie prepíname, tým viac času strácame a tým menej kvalitné výsledky máme.

Podľa výskumov Stanfordovej univerzity ľudia, ktorí často multitaskujú, majú horší výkon ako tí, ktorí pracujú na jednej úlohe naraz. A čo viac – multitasking môže zvyšovať stres a chybovosť. Znie to povedome? 🧐

Multitasking v HR: Automatizácia ako cesta k efektivite

HR oddelenie je často preťažené administratívnymi úlohami – od náboru, cez evidenciu dochádzky až po správu benefitov. Tento mix povinností často núti HR profesionálov multitaskovať, čo zvyšuje stres, chybovosť a znižuje kvalitu práce. Riešením je automatizácia HR procesov, ktorá eliminuje manuálne rutiny a umožní sústrediť sa na strategické ciele a starostlivosť o ľudí.

Moderné nástroje, ako napríklad Sloneek, pomáhajú digitalizovať evidenciu dochádzky, automaticky generovať zmluvy či plánovať schôdzky. Tým zaisťujú hladší priebeh procesov a minimalizujú záťaž. Automatizácia všeobecne prináša presnosť, znižuje chybovosť a umožňuje HR tímom prejsť od papierovania k aktivitám, ktoré skutočne posúvajú firmu dopredu.

Multitasking vs. monotasking: Súboj efektivity

🧑‍💻 Monotasking víťazí na celej čiare:

Vyššia kvalita práce – Keď sa sústredíte na jednu úlohu, výsledky sú precíznejšie.
Rýchlejšie dokončenie úloh – Každá úloha dokončená samostatne je rýchlejšia ako preskakovanie medzi viacerými úlohami.
Nižší stres – Sústredenie na jednu úlohu minimalizuje pocit zahltenia.

Ak sa pýtate, prečo nám multitasking stále pripadá taký príťažlivý, odpoveď je jednoduchá: cítime sa produktívne. Ale ide len o ilúziu. Poznáte to: robíte tisíc vecí, ale na konci dňa vlastne nič hotové.

Čo robiť namiesto multitaskingu?

1. Sústreďte sa na jednu úlohu (Monotasking)

Skúste si rozdeliť úlohy a venovať sa im jeden po druhom. Potrebujete inšpiráciu? Inšpirujte sa z knihy Koniec prokrastinácie, ktorá odporúča techniku To-Do Today. Zamerajte sa na jednu veľkú úlohu dňa a niekoľko menších – a multitasking sa rozplynie.

2. Batching: Združujte úlohy

Namiesto neustáleho prepínania medzi e-mailami a inými činnosťami si vyhraďte konkrétny čas na podobné úlohy. Napríklad:

10:00 – 10:30: odpovede na e-maily.
11:00 – 12:00: tvorba prezentácie.

3. Pomodoro technika: Sústreďte sa v blokoch

Pomodoro technika vznikla v 80. rokoch, keď jej autor Francesco Cirillo hľadal spôsob, ako zlepšiť sústredenie počas štúdia. Meno dostala podľa kuchynského časovača v tvare paradajky (pomodoro v taliančine). Princíp je jednoduchý: nastavíte časovač na 25 minút, počas ktorých sa plne venujete jednej úlohe. Po uplynutí tohto bloku si dáte 5 minút pauzu. Po štyroch takýchto cykloch nasleduje dlhšia prestávka, obvykle 15–30 minút. Táto technika pomáha zvládnuť prokrastináciu, rozdeliť prácu na zvládnuteľné časti a udržať dlhodobé sústredenie. Vďaka pravidelným pauzám sa tiež znižuje mentálna únava, čo zvyšuje celkovú efektivitu.

Kedy je multitasking nevyhnutný?

Multitasking niekedy skutočne nemožno obísť. Napríklad v krízových situáciách alebo pri profesiách, kde je nevyhnutné reagovať rýchlo na viac podnetov, je multitasking kľúčový. Zdravotné sestry na pohotovosti sledujú stav viacerých pacientov, zatiaľ čo riešia akútne potreby. Dispečeri musia koordinovať dopravu, riešiť neplánované udalosti a reagovať na zmeny v reálnom čase. V týchto prípadoch je multitasking nutnosťou, ale aj tu platí, že správna organizácia a tímová spolupráca môžu preťaženie znížiť.

Ako multitasking ovplyvňuje mozog?

Zvyšuje hladinu kortizolu: Prepínanie medzi úlohami spôsobuje stres a dlhodobé vyčerpanie.
Znižuje efektivitu pracovnej pamäte: Mozog má obmedzenú kapacitu pre udržanie informácií. Pri multitaskingu ju rýchlo preplníme.
Znižuje sústredenie a zvyšuje chybovosť: Dlhodobý multitasking oslabuje schopnosť koncentrácie.