Fenomén workoholizmus: Ako ho rozpoznať a nenechať sa ním pohltiť
Pracovať tvrdo je v spoločnosti často vnímané ako cnosť. Ale kedy sa zdravé pracovné nasadenie mení na nezdravú posadnutosť? Ako spoznať, keď už nejde o efektivitu, ale o neustály tlak a stres? A hlavne – ako si nastaviť hranice, ktoré vás ochránia pred vyhorením?
Čo je to workoholizmus a ako ho spoznať?
Nechcem tu predkladať učebnicovú definíciu workoholizmu. Skôr ho chcem prakticky opísať – jeho prejavy, príčiny a dôsledky.
Workoholizmus je o posadnutosti. Workoholik ide na autopilota, ignoruje potrebu oddychu a myslí si, že je nenahraditeľný. V skutočnosti však prepracovaný mozog funguje ako pomalý počítač – zasekáva sa, robí chyby a nakoniec spadne. Je dôležité rozlíšiť:
Prejavy zdravej pracovitosti → Pracujem efektívne, viem si oddýchnuť a venovať sa aj iným veciam.
Prejavy workoholizmu → Pracujem neustále, pretože mám pocit, že inak zlyhám.
👉 Petra si už tri roky nevybrala poriadnu dovolenku. Stále niečo doháňa, má pocit, že bez nej firma padne. A keď si predsa len vezme voľno, aj tak kontroluje e-maily. Pripadá si dôležitá, ale v skutočnosti je neustále vyčerpaná.
Prepracovanosť: príznaky, ktoré netreba podceňovať
- Neschopnosť vypnúť – Beriete si na dovolenku notebook „pre istotu“? A nakoniec aj tak pracujete?
- Pocit viny pri nepracovaní – Máte chvíľku voľna a prepadne vás úzkosť, že nič nerobíte?
- Fyzické dopady – Budíte sa v noci s hlavou plnou úloh? Často vás bolí hlava? Cítite permanentnú únavu?
- Workoholizmus a vzťahy – Vaši blízki sa sťažujú, že ste stále v práci, alebo že aj keď ste doma, myšlienkami ste inde?
- Permanentný stres – Cítite tlak neustále niečo dokazovať a máte pocit, že nikdy nemáte hotovo?
Ak ste sa v tom našli, je čas priznať si, že práca vám možno prerastá cez hlavu. Zdravé pracovné nasadenie je o rovnováhe.
Prečo si myslíme, že workoholizmus je cnosť?
Workoholizmus sa v spoločnosti často maskuje ako znak lojality, ambícií a pracovného nasadenia. Čím viac pracujeme, tým hodnotnejší si pripadáme – aspoň do chvíle, kým nám telo a myseľ nezačnú hovoriť STOP.
Ruku na srdce: koľkokrát ste počuli vetu „Ja na dovolenke aj tak kontrolujem e-maily“? Dnes to už nie je varovný signál, ale skoro dôvod na pýchu. Lenže táto hrdosť má svoju cenu.
Workoholizmus nepostihuje všetkých rovnako. Podľa NZIP ním trpia častejšie ženy ako muži a vyššie riziko majú aj ľudia s vysokoškolským vzdelaním a tí, ktorí zastávajú vedúce pozície. Prečo? Perfekcionizmus, zodpovednosť a tlak na výkon bývajú u nich vyššie než u iných profesií.
Aby sme si workoholizmus obhájili, často si nahovárame tieto mýty:
Mýtus č. 1: Dlhé hodiny znamenajú lepší výkon
Realita: Prepracovanosť spôsobuje chyby, nižší výkon a môže viesť až k úplnému kolapsu.
Mýtus č. 2: Multitasking je superpower
Realita: Prepínanie medzi úlohami vyčerpáva mozog a znižuje produktivitu až o 40 %, ako dokladajú štúdie Americkej psychologickej asociácie.
Mýtus č. 3: Workoholizmus vedie k úspechu
Realita: Dlhodobé preťaženie nekončí povýšením, ale vyhorením. Výkon klesá, motivácia sa vytráca a namiesto uznania prichádza únava.
Workoholizmus: liečba začína pochopením príčin
Workoholizmus nezačína v prvej práci, ale oveľa skôr. Hlboko zakorenené vzorce z detstva, tlak na výkon a firemná kultúra, ktorá odmeňuje prepracovanie – to všetko hrá rolu.
👉 Výchova a spoločenské normy
„Bez práce nie sú koláče.“ „Najprv povinnosti, potom zábava.“ Znie vám to povedome? Ako by nie – počúvali sme to všetci. Tieto vety do nás od detstva vkladajú myšlienku, že hodnota človeka sa meria podľa jeho pracovného výkonu.
„Tereza vyrastala v rodine, kde úspech znamenal hodiny strávené v práci. Keď začala svoju kariéru, nevedela, že sa dá pracovať inak. Zostávala dlho v kancelárii, preberala úlohy kolegov, až sa jedného dňa pristihla, že vlastne ani nevie, prečo to robí – len mala pocit, že „sa to tak má.“
👉 Tlak na výkon a potreba uznania
Perfekcionizmus, strach zo zlyhania, potreba byť nepostrádateľný – to všetko sú vnútorné spúšťače workoholizmu. Ak máme pocit, že si oddych musíme zaslúžiť, nikdy ho vlastne nemáme.
Psychologické faktory, ktoré prispievajú k workoholizmu:
- Sebahodnota odvodená od výkonu – „Keď nepracuješ tvrdo a dlho, nie si dosť dobrý.“ Ľudia s týmto nastavením veria, že ich hodnota je priamo úmerná tomu, koľko toho zvládnu. Akonáhle spomalí, prichádza pocit zlyhania.
- Strach zo zlyhania – Veľa workoholikov sa bojí, že ak nebudú pracovať na 110 %, niečo pokazí alebo ich niekto predbehne. Tento strach je často zakorenený v detstve, keď boli chválení iba za úspechy, nie za samotnú snahu.
- Syndróm podvodníka – „Nie som dosť dobrý, musím makať dvojnásobne.“ Ľudia s týmto syndrómom majú pocit, že ich úspechy sú náhoda a že skôr alebo neskôr niekto odhalí, že v skutočnosti nič nevedia. Preto sa preťažujú, aby si svoju pozíciu „zaslúžili“.
- Závislosť na uznaní – Workoholici často hľadajú validáciu zvonku. Keď ich niekto pochváli za pracovné nasadenie, cíti uspokojenie. Problém? Táto potreba nikdy nekončí a človek sa točí v nekonečnej špirále výkonu.
- Strach z prázdnoty – Niektorí ľudia pracujú neustále, pretože nevedia, čo by robili inak. Práca sa pre nich stáva únikom od problémov, neistôt alebo nepríjemných emócií. Akonáhle si vezmú voľno, prepadne ich úzkosť.
- Firemná kultúra a kolektívny tlak
Štúdie ukazujú, že súťaživé pracovné prostredie a perfekcionistické nároky výrazne zvyšujú riziko vzniku workoholizmu. Nejde len o to, čo sa od nás očakáva – často sme to my sami, kto sa snaží stále dokazovať svoju hodnotu nadčasy a výkony.
Toxické pracovné prostredie: Keď sa z práce stane pasca
Niekedy si za workoholizmus môžeme sami, ale často nás doň tlačia nepísané pravidlá v práci. Ako spoznáte, že vás práca pomaly vysáva?
- Nadčasy ako norma
- Nejasné hranice – Očakáva sa, že budete dostupní aj večer a cez víkendy.
- Porovnávanie s kolegami a nátlak
👉 Marek pracoval vo firme, kde šéf poznamenal: „Ty už ideš? My na tom ešte makáme.“ A tak Marek zostával. Nie preto, že mal viac práce – ale preto, že sa bál, čo si o ňom ostatní pomyslia.
Manipulácia: Ako vás môžu dostať tam, kam nechcete?
Niektoré firmy (a ľudia) dokážu skvele hrať na vaše ego a pocit viny. Ako to vyzerá?
- Citové vydieranie – „Myslel som si, že si tímový hráč…“
- Útoky na ego – „Ak to neurobíš ty, kto iný?“
- Porovnávanie s kolegami – „Jana odpracovala o 10 hodín viac než ty…“
- Skryté vyhrážanie – „Vedenie si všíma, kto naozaj maká.“
Ako z toho von?
Workoholizmus nie je nevyhnutný osud, ale zvyk, ktorý sa dá zmeniť. Ak máte pocit, že ste v nekonečnej slučke práce a stresu, je čas prehodnotiť prístup. Nejde o to robiť menej – ide o to robiť múdrejšie.
Čo teda robiť?
1.Time management: Nepracujte viac, pracujte efektívne
- Stanovte si priority – Čo je naozaj dôležité? Čo môžete pustiť?
- Pracujte v blokoch – Napríklad metóda Pomodoro (25 minút práce, 5 minút pauza) pomáha udržať sústredenie.
- Delegujte – Neberte na seba všetko. Kolegovia sú tu tiež – využite ich!
2. Hovorte NIE bez pocitu viny – Jasné a priame NIE je úplne v poriadku.
Ponúkli vám ďalší projekt, ale už teraz nestíhate? Odmietnutie nie je slabosť, je to sebaobrana. Skúste napríklad: „Rád by som pomohol, ale momentálne mám plné ruky práce.“ Žiadne výhovorky, žiadne ospravedlnenia. Jasné a priame NIE je úplne v poriadku.
Ako HR a manažéri môžu pomôcť?
Zdravá firemná kultúra je základ. Vedúci by mali podporovať rovnováhu medzi prácou a životom. Ako?
- Nepíšte e-maily o desiatej večer a ak už musíte, nastavte si odoslanie až na ráno
- Podporujte flexibilnú pracovnú dobu – Nie každý je najproduktívnejší od deviatich do piatich.
- Rešpektujte voľný čas zamestnancov – Dovolenka je dovolenka. Bodka. A po návrate z dovolenky by mal mať zamestnanec čas sa zoznámiť s aktuálnym stavom jeho agendy.
Nezabudnite: Lepší výkon nevzniká pod tlakom a stresom, ale s jasnou hlavou a dostatkom energie.
Práca nie je celý život
Workoholizmus nie je znak úspechu, ale slepá ulička. Nečakajte na vyhorenie. Učte sa hovoriť NIE, nastavte si hranice a pamätajte: kvalitná práca nevzniká po desiatich hodinách v kancelárii, ale s čistou hlavou a dostatkom energie.