Fenomén workoholizmus: Ako ho rozpoznať a nenechať sa ním pohltiť

workoholismus

Pracovať tvrdo je v spoločnosti často vnímané ako cnosť. Ale kedy sa zdravé pracovné nasadenie mení na nezdravú posadnutosť? Ako spoznať, keď už nejde o efektivitu, ale o neustály tlak a stres? A hlavne – ako si nastaviť hranice, ktoré vás ochránia pred vyhorením?

Čo je to workoholizmus a ako ho spoznať?

Nechcem tu predkladať učebnicovú definíciu workoholizmu. Skôr ho chcem prakticky opísať – jeho prejavy, príčiny a dôsledky.
Workoholizmus je o posadnutosti. Workoholik ide na autopilota, ignoruje potrebu oddychu a myslí si, že je nenahraditeľný. V skutočnosti však prepracovaný mozog funguje ako pomalý počítač – zasekáva sa, robí chyby a nakoniec spadne. Je dôležité rozlíšiť:

Prejavy zdravej pracovitosti → Pracujem efektívne, viem si oddýchnuť a venovať sa aj iným veciam.
Prejavy workoholizmu → Pracujem neustále, pretože mám pocit, že inak zlyhám.

👉 Petra si už tri roky nevybrala poriadnu dovolenku. Stále niečo doháňa, má pocit, že bez nej firma padne. A keď si predsa len vezme voľno, aj tak kontroluje e-maily. Pripadá si dôležitá, ale v skutočnosti je neustále vyčerpaná.

Prepracovanosť: príznaky, ktoré netreba podceňovať

  • Neschopnosť vypnúť – Beriete si na dovolenku notebook „pre istotu“? A nakoniec aj tak pracujete?
  • Pocit viny pri nepracovaní – Máte chvíľku voľna a prepadne vás úzkosť, že nič nerobíte?
  • Fyzické dopady – Budíte sa v noci s hlavou plnou úloh? Často vás bolí hlava? Cítite permanentnú únavu?
  • Workoholizmus a vzťahy – Vaši blízki sa sťažujú, že ste stále v práci, alebo že aj keď ste doma, myšlienkami ste inde?
  • Permanentný stres – Cítite tlak neustále niečo dokazovať a máte pocit, že nikdy nemáte hotovo?

Ak ste sa v tom našli, je čas priznať si, že práca vám možno prerastá cez hlavu. Zdravé pracovné nasadenie je o rovnováhe.

Prečo si myslíme, že workoholizmus je cnosť?

Workoholizmus sa v spoločnosti často maskuje ako znak lojality, ambícií a pracovného nasadenia. Čím viac pracujeme, tým hodnotnejší si pripadáme – aspoň do chvíle, kým nám telo a myseľ nezačnú hovoriť STOP.

Ruku na srdce: koľkokrát ste počuli vetu „Ja na dovolenke aj tak kontrolujem e-maily“? Dnes to už nie je varovný signál, ale skoro dôvod na pýchu. Lenže táto hrdosť má svoju cenu.

Workoholizmus

Workoholizmus nepostihuje všetkých rovnako. Podľa NZIP ním trpia častejšie ženy ako muži a vyššie riziko majú aj ľudia s vysokoškolským vzdelaním a tí, ktorí zastávajú vedúce pozície. Prečo? Perfekcionizmus, zodpovednosť a tlak na výkon bývajú u nich vyššie než u iných profesií.

Aby sme si workoholizmus obhájili, často si nahovárame tieto mýty:
Mýtus č. 1: Dlhé hodiny znamenajú lepší výkon
Realita: Prepracovanosť spôsobuje chyby, nižší výkon a môže viesť až k úplnému kolapsu.

Mýtus č. 2: Multitasking je superpower
Realita: Prepínanie medzi úlohami vyčerpáva mozog a znižuje produktivitu až o 40 %, ako dokladajú štúdie Americkej psychologickej asociácie.

Mýtus č. 3: Workoholizmus vedie k úspechu
Realita: Dlhodobé preťaženie nekončí povýšením, ale vyhorením. Výkon klesá, motivácia sa vytráca a namiesto uznania prichádza únava.

Workoholizmus: liečba začína pochopením príčin

Workoholizmus nezačína v prvej práci, ale oveľa skôr. Hlboko zakorenené vzorce z detstva, tlak na výkon a firemná kultúra, ktorá odmeňuje prepracovanie – to všetko hrá rolu.

👉 Výchova a spoločenské normy
„Bez práce nie sú koláče.“ „Najprv povinnosti, potom zábava.“ Znie vám to povedome? Ako by nie – počúvali sme to všetci. Tieto vety do nás od detstva vkladajú myšlienku, že hodnota človeka sa meria podľa jeho pracovného výkonu.

„Tereza vyrastala v rodine, kde úspech znamenal hodiny strávené v práci. Keď začala svoju kariéru, nevedela, že sa dá pracovať inak. Zostávala dlho v kancelárii, preberala úlohy kolegov, až sa jedného dňa pristihla, že vlastne ani nevie, prečo to robí – len mala pocit, že „sa to tak má.“

👉 Tlak na výkon a potreba uznania
Perfekcionizmus, strach zo zlyhania, potreba byť nepostrádateľný – to všetko sú vnútorné spúšťače workoholizmu. Ak máme pocit, že si oddych musíme zaslúžiť, nikdy ho vlastne nemáme.

Psychologické faktory, ktoré prispievajú k workoholizmu:

  • Sebahodnota odvodená od výkonu – „Keď nepracuješ tvrdo a dlho, nie si dosť dobrý.“ Ľudia s týmto nastavením veria, že ich hodnota je priamo úmerná tomu, koľko toho zvládnu. Akonáhle spomalí, prichádza pocit zlyhania.
  • Strach zo zlyhania – Veľa workoholikov sa bojí, že ak nebudú pracovať na 110 %, niečo pokazí alebo ich niekto predbehne. Tento strach je často zakorenený v detstve, keď boli chválení iba za úspechy, nie za samotnú snahu.
  • Syndróm podvodníka – „Nie som dosť dobrý, musím makať dvojnásobne.“ Ľudia s týmto syndrómom majú pocit, že ich úspechy sú náhoda a že skôr alebo neskôr niekto odhalí, že v skutočnosti nič nevedia. Preto sa preťažujú, aby si svoju pozíciu „zaslúžili“.
  • Závislosť na uznaní – Workoholici často hľadajú validáciu zvonku. Keď ich niekto pochváli za pracovné nasadenie, cíti uspokojenie. Problém? Táto potreba nikdy nekončí a človek sa točí v nekonečnej špirále výkonu.
  • Strach z prázdnoty – Niektorí ľudia pracujú neustále, pretože nevedia, čo by robili inak. Práca sa pre nich stáva únikom od problémov, neistôt alebo nepríjemných emócií. Akonáhle si vezmú voľno, prepadne ich úzkosť.
  • Firemná kultúra a kolektívny tlak
    Štúdie ukazujú, že súťaživé pracovné prostredie a perfekcionistické nároky výrazne zvyšujú riziko vzniku workoholizmu. Nejde len o to, čo sa od nás očakáva – často sme to my sami, kto sa snaží stále dokazovať svoju hodnotu nadčasy a výkony.

Toxické pracovné prostredie: Keď sa z práce stane pasca

Niekedy si za workoholizmus môžeme sami, ale často nás doň tlačia nepísané pravidlá v práci. Ako spoznáte, že vás práca pomaly vysáva?

  • Nadčasy ako norma
  • Nejasné hranice – Očakáva sa, že budete dostupní aj večer a cez víkendy.
  • Porovnávanie s kolegami a nátlak

👉 Marek pracoval vo firme, kde šéf poznamenal: „Ty už ideš? My na tom ešte makáme.“ A tak Marek zostával. Nie preto, že mal viac práce – ale preto, že sa bál, čo si o ňom ostatní pomyslia.

Manipulácia: Ako vás môžu dostať tam, kam nechcete?

Niektoré firmy (a ľudia) dokážu skvele hrať na vaše ego a pocit viny. Ako to vyzerá?

  • Citové vydieranie – „Myslel som si, že si tímový hráč…“
  • Útoky na ego – „Ak to neurobíš ty, kto iný?“
  • Porovnávanie s kolegami – „Jana odpracovala o 10 hodín viac než ty…“
  • Skryté vyhrážanie – „Vedenie si všíma, kto naozaj maká.“

Ako z toho von?

Workoholizmus nie je nevyhnutný osud, ale zvyk, ktorý sa dá zmeniť. Ak máte pocit, že ste v nekonečnej slučke práce a stresu, je čas prehodnotiť prístup. Nejde o to robiť menej – ide o to robiť múdrejšie.

Sloneek zvládne HR.
Vy sa venujte ľuďom.

Čo teda robiť?

1.Time management: Nepracujte viac, pracujte efektívne

  • Stanovte si priority – Čo je naozaj dôležité? Čo môžete pustiť?
  • Pracujte v blokoch – Napríklad metóda Pomodoro (25 minút práce, 5 minút pauza) pomáha udržať sústredenie.
  • Delegujte – Neberte na seba všetko. Kolegovia sú tu tiež – využite ich!

2. Hovorte NIE bez pocitu viny – Jasné a priame NIE je úplne v poriadku.

Ponúkli vám ďalší projekt, ale už teraz nestíhate? Odmietnutie nie je slabosť, je to sebaobrana. Skúste napríklad: „Rád by som pomohol, ale momentálne mám plné ruky práce.“ Žiadne výhovorky, žiadne ospravedlnenia. Jasné a priame NIE je úplne v poriadku.

Ako HR a manažéri môžu pomôcť?

Zdravá firemná kultúra je základ. Vedúci by mali podporovať rovnováhu medzi prácou a životom. Ako?

  • Nepíšte e-maily o desiatej večer a ak už musíte, nastavte si odoslanie až na ráno
  • Podporujte flexibilnú pracovnú dobu – Nie každý je najproduktívnejší od deviatich do piatich.
  • Rešpektujte voľný čas zamestnancovDovolenka je dovolenka. Bodka. A po návrate z dovolenky by mal mať zamestnanec čas sa zoznámiť s aktuálnym stavom jeho agendy.

Nezabudnite: Lepší výkon nevzniká pod tlakom a stresom, ale s jasnou hlavou a dostatkom energie.

Práca nie je celý život

Workoholizmus nie je znak úspechu, ale slepá ulička. Nečakajte na vyhorenie. Učte sa hovoriť NIE, nastavte si hranice a pamätajte: kvalitná práca nevzniká po desiatich hodinách v kancelárii, ale s čistou hlavou a dostatkom energie.