Zuzana Vyhnánková: Skĺbiť rodinu a prácu nemá len žena

Prinášame vám druhú časť rozhovoru s kariérnou poradkyňou Zuzanou Vyhnánkovou. V tejto časti sme sa zamerali na ženské témy, ako je návrat do práce po rodičovskej dovolenke alebo flexibilný pracovný čas.

Ak vás zaujíma, kedy je čas na zmenu kariéry alebo odboru, ako sa starať o svoje psychické zdravie alebo ako sa zmenil vzťah Čechov ku kariérnemu poradenstvu, prečítajte si prvú časť rozhovoru.

Veľkú časť vašich klientov v rámci kariérneho poradenstva tvoria ženy. Aké témy najčastejšie riešia? Je to napríklad návrat do práce po rodičovskej dovolenke?

Najčastejšie riešia nové kariérne smerovanie. Neviem, či je to nastavením mojej osobnej značky alebo je to najčastejší problém. Ale riešia ho aj muži. Keď sa pozriem na problémy, s ktorými ku mne ženy a muži prichádzajú, vidím tam vlastne viac podobností než rozdielov. Áno, ženy niekedy riešia návrat po rodičovskej, ale netvorí to väčšinu mojich zákaziek.

Často ale u oboch skupín narážame na sebavedomie.

Myslím si, že zvýšenie sebavedomia je veľmi ženská téma. Napríklad Holky z marketingu sa na ňu v rámci kurzov tiež zameriavajú.

To si myslím, že je možno trochu klišé. Napríklad v praxi riešime túto tému aj s mužmi. Rada z nich v praxi neznáša konflikty a nechce do nich ísť. Ale konflikt je dôležitý napríklad pri vyjednávaní hraníc, pri hodnotení a podobne. Aj to je sebavedomie.

Takže u mužov má možno inú podobu než u žien, ale riešime ho všetci. Naša výchova nás v tomto smere práve dobre nevybavila.

So mnou to ale ženy ani muži veľmi neriešia. Neviem prečo, či im to napríklad pripadá, že to je mimo kariérne poradenstvo. Tým nechcem povedať, že som to nikdy s nikým neotvorila, ale nepovedala by som, že je to častá téma, ktorej by sme venovali nejakú väčšiu časť času. Úplne najčastejšie sa bavíme o tom, aké sú moje silné stránky a v akom odbore, u akého konkrétneho zamestnávateľa alebo v akom pracovnom pomere či formáte by som ich mohla využiť.

Keď teda až tak neriešite so ženami návrat do práce po rodičovskej, čo takto skĺbenie rodiny a kariéry? Predsa len starostlivosť o rodinu je v Česku stále doménou žien.

Jediný spôsob, ako skĺbiť rodinu a kariéru, je, že to nebude skladať len jedna osoba v rodine, ale všetci. Ak všetci chcú mať kariéru, je potrebné, aby sa všetci delili o rodinné povinnosti.

Rodičovská ženu neuveriteľne finančne vyčerpá a kariérne spomalí a je obrovská chyba myslieť si, že keď v troch rokoch dieťa nastúpi do škôlky, môže žena začať naplno pracovať, zo dňa na deň prispievať na domácnosť a je späť tam, kde bola. V žiadnom prípade. Ďalšie tri roky jej bude trvať, než sa finančne rehabilituje, a podarí sa jej to len vtedy, ak ju bude jej partner podporovať.

Pretože v skutočnosti nebude môcť často pracovať na plný úväzok. Napríklad otváracie hodiny škôlok vôbec nezodpovedajú plnému pracovnému času v hlavnom pracovnom pomere. Keď nakoniec spočítame prázdniny, choroby, krúžky, môže jeden z rodičov pracovať maximálne na polovičný úväzok. To je realita. To, že to všetci tak nejako „plihtíme“ po nociach, je vec iná. Ale nemala by to byť realita.

Žena potrebuje podporu aj po rodičovskej. Obvykle je podporovaná len počas nej, ale ona ju potrebuje ešte niekoľko rokov potom, aby sa postavila späť na nohy, pretože obvykle má vyčerpané rôzne finančné rezervy, sporenie, z ktorých žila tie tri roky.

A nie je možné si myslieť, že keď jej niekto postráži dieťa, bude zrazu pracovať naplno, rovnako ako jej partner. Nie, on ho musí najprv postrážiť, aby sa žena mohla vôbec zamyslieť nad tým, ako, od kedy do kedy a za koľko bude pracovať. Takže tá pomoc, respektíve podieľanie sa na starostlivosti o dieťa, musí prísť ešte predtým, než žena nastúpi do zamestnania.

Ako by teda štát alebo zamestnávateľ v tomto smere mohol pomôcť?

Štát by mohol pomôcť už len tým, že by zmenil prázdniny alebo fungovanie škôlok. To, že stále máme prázdniny, počas ktorých škôlky nefungujú, je totálna šikana pracujúcich rodičov a úplný výsmech. Kto má dovolenku dva mesiace v lete plus Vianoce a všetky ďalšie sviatky a sezónne prázdniny počas roka?

Mne sa hrozne páčilo úprimné rozhorčenie jednej mojej frekventantky webinára o marketingu, kde sme sa bavili o návratoch z rodičovskej, hľadaní práce a o tom, čo sú zamestnávatelia schopní a ochotní dávať za úväzky. Hovorila: Ja mám dieťa. A s dieťaťom je potrebné chodiť na krúžky, vyzdvihovať ho z inštitúcií – a toto rieši každá žena. Každá má v priebehu života dieťa a všetky ženy alebo takmer každá žena chce mať nejakú kariéru alebo pracovať. Prečo tu nie je prostredie pripravené na to, aby poňalo tento obrovský segment, ktorý zahŕňa polovicu populácie? Prečo to ešte nie je štandard? Prečo o tom treba vyjednávať?

No, pretože v politike sú muži. 😊 Aspoň tak vysvetľuje množstvo podobných „absurdných“ zvyklostí v spoločnosti Šárka Homfray v knihe Prečo sme tak nahnevané?

Prebrali sme ženy vo všeobecnosti. S akými problémami sa stretávajú ženy v marketingu?

Marketing je špecifický tým, že je to multiodbor. Neexistuje jeden marketing, je to oblasť, ktorá zahŕňa veľké množstvo rôznych pozícií a zahŕňa úplne odlišné disciplíny, ktoré vyžadujú rôzne schopnosti, skúsenosti a zručnosti. Takže to je asi najväčšia výzva marketingu.

A tiež sa v ňom dá oproti iným odborom rýchlo spraviť kariéra. Aspoň ja mám takú opakovanú sprostredkovanú skúsenosť.

Marketing je tiež veľmi špecifický tým, že je digitálny a vyvíja sa extrémne rýchlo, čo si vyžaduje neustále vzdelávanie. V marketingu sa nedá vyštudovať vysoká škola ako napríklad pri medicíne a potom skončiť. Nechcem tým povedať, že lekári sa nevzdelávajú, ale marketing vnímam naozaj ako neustále vzdelávanie.

Zo svojej skúsenosti ho vnímam ako veľmi dynamický odbor.

Určite. A keby som mala povedať, čo je druhá časť tej otázky, s akými problémami sa marketéri a marketérky najčastejšie stretávajú, tak je to nasledovné – strata zmyslu a prípadne nábeh na vyhorenie alebo vyhorenie.

Marketing je špecifický aj v tom, že po určitej dobe a v určitom veku ľuďom prestane dávať zmysel. Prípadne sa stretávajú s imposter syndrómom. Tým, že marketing ponúka obrovské množstvo kariérnych možností, môže mať zároveň aj paralyzujúci efekt. Ľudia často nevedia, kam sa pohnúť, a keď sa už pre nejakú oblasť rozhodnú, cítia sa tam nepatrične a spochybňujú svoje znalosti.

A čo tlak na výkon? Je to v marketingu tiež jeden z častých problémov, alebo sa mýlim?

Nemýlite sa.

Niektoré firmy napríklad tlačia na to, aby ľudia trávili v práci veľa času aj na úkor osobného života, aby tam vznikali osobné väzby. Tým pádom sú pre nich ideálni najmä mladí ľudia, ktorí prídu do Prahy a nemajú žiadne zázemie, takže sa im agentúra stane takou novou rodinou. Lenže nie každému to vyhovuje, a keď človek trochu vyzreje, tak mu to logicky môže začať prekážať, pretože už má zázemie inde.

Takže marketing má veľa špecifík. Ďalší typický problém, s ktorým sa stretávam, je získanie prvej práce. V pracovných ponukách všetci požadujú prax a skúsenosti, ale zároveň ich zatiaľ nemáte.

A potom je tu aj prechod do iného odboru. Nájsť v marketingu taký ten prvý odrazový mostík, cez ktorý sa doň vlastne dostať. Baví ma hľadať s klientmi tieto oslie mostíky.

Chcete vedieť:

• Ako skĺbiť psychické zdravie a kariéru?
• Do akej miery posúvať svoje hranice a kedy si povedať, že robím prácu, ktorá nie je pre mňa?
• Či je dobré hovoriť o psychických ťažkostiach so zamestnávateľom?

Prečítajte si prvú časť rozhovoru so Zuzanou Vyhnánkovou.