Whistleblowing

Whistleblowing je označenie pre čin zamestnanca alebo bývalého zamestnanca, ktorý odhalí nezákonné, škodlivé alebo neetické praktiky v rámci svojho zamestnania alebo organizácie. Tieto praktiky môžu zahŕňať napríklad korupciu, zneužívanie moci, porušovanie práv pracovníkov alebo škodlivé vplyvy na verejné zdravie a životné prostredie.

Vyjadrenie
whistleblowing
pochádza z anglického „to blow a whistle“, t. j. pískať na píšťalku. V prenesenom význame znamená upozornenie na neférové, nezákonné alebo protiprávne konanie, skrátka ako rozhodca píska fauly vo futbale. Považuje sa za test dôvery zamestnancov a kultúry organizácie.

Je dôležité, aby povinné spoločnosti nepodceňovali význam zavedenia riešení v oblasti whistleblowingu, a to jednak z dôvodu predchádzania trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, plnenia zákonných povinností, posilnenia dôveryhodnosti, ochrany dobrého mena spoločnosti, ale aj z dôvodu predchádzania možným značným finančným škodám.

V závislosti od veľkosti a typu spoločnosti (v súvislosti s úpravami smernice EÚ v jednotlivých krajinách) je povinné vytvoriť interný systém oznamovania zamestnancov a v prípade väčších spoločností pripojiť externý systém. V Českej republike tento externý systém prevádzkuje ministerstvo spravodlivosti.

Zavedenie úlohy ombudsmana. Takto vznikol tzv. „kompetentné osoby“, ktoré sú zodpovedné za riešenie jednotlivých podaní.

V EÚ sú oznamovatelia chránení smernicami:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane zdrojov informácií v oblasti práva a spravodlivosti v EÚ,
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1938 z 23. október 2019 o ochrane verejného zdravia, bezpečnosti a environmentálnych informačných zdrojoch.

Whistleblowing je dôležitým nástrojom boja proti nezákonným a škodlivým praktikám nielen v podnikateľskej sfére, ale aj (a možno najmä) vo verejnej správe a pomáha zvyšovať transparentnosť a zodpovednosť v týchto oblastiach.